Ulvis Alberts: WSOP fotograf z Binion Horseshoe kasína a autor frázy "Poker Face"

Ulvis Alberts bol na základe špeciálneho pozvania od Jacka Biniona požiadaný o fotografovanie WSOP. Bolo to v roku 1977 a išlo o malé priateľské stretnutie prevažne texasanov, medzi ktorých patrili hráči ako Johnny Moss, “Texas Dolly” Brunson, “Amarillo” Slim Preston, Jack “Treetop” Straus, “Sailor” Roberts, Stu Ungar a ďalší. Ulvis využil príležitosť vyraziť si s davom pokrových hráčov a uvidel to, čo ešte nikdy predtým nevidel! Pre Ulvisov fotoaparát to bol ako sviatok fotografie. Natáčal väčšinou na čierno-biely film, ale vyfotografoval aj zopár farebných. Čiernobiele fotografie vyšli v roku 1983 ako jeho prvá kniha “POKER FACE” zatiaľ čo farebná verzia zostala zabudnutá v jeho archívoch. Svoj farebný poklad však opäť objavil v roku 2012. Toto je príbeh najslávnejšieho pokrového fotografa v dejinách!

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia existoval iba jeden pokrový turnaj, na ktorý profesionální hráči čakali celý rok, a tým bol legendárny World Series of Poker v Binion Horseshoe kasíne.

Centrum Las Vegas nemalo ten správny šmrnc a pôvab ako mala jeho časť Las Vegas Strip. Všetci vášniví pokroví hráči sa tu veľmi dobre poznali podľa mena a povesti. Bolo to ako veľké stretnutie priateľov, ktoré nebolo o peniazoch, ale o pôžitkoch. Vtedy neexistovali hráči, ktorí nosili slnečné okuliare, aby skryli svoj poker face. V pokrovej miestnosti neboli žiadne spotené tváre, alebo nervozita z prehraných rúk. Nachádzali sa tu iba fajčiari cigariet a cigar popíjajúcich balenú vodu. Táto udalosť bol World Series of Poker, nápad Biniona v roku 1970 s cieľom prilákať svojich pokrových priateľov a hazardných hráčov zo všetkých skrytých miestností a barov v Texase. Jeho motto bolo: “Daj im dobré jedlo a čestnú hazardnú hru a oni prídu.”

Všetko, čo potrebujete, je čip a kreslo!

Hráčov, ktorí sa zúčastnili turnaja s buy-inom $10 000 bolo menej ako 75. Mal som k ním prístup so svojou hlučnou 35 mm filmovou kamerou Nikon. Fotografoval som hazardných hráčov ako sú: “Amarillo Slim” Preston, “Puggy” Pierson, Jack “Treetop” Straus, “Sailor” Roberts, Doyle Brunson a Stu “Kid” Ungar, ktorý vyhral tri WSOP Championship predtým, ako sa predávkoval drogami. V roku 1982 tu legendárny Jack “Treetop” Straus otočil svoj posledný 500-dolárový pokrový čip do najúspešnejšieho chip&chair v histórii a vyhral šampionát za pol milióna dolárov. Dnes preto poznáme legendárne príslovie: “Všetko, čo potrebujete na výhru pokrového turnaja je čip a kreslo!”

Nová éra W.S.O.P

V roku 2002 som sa vrátil na WSOP do Binion kasína, ale pokrová scéna už nebola rovnaká. Postavy, ktoré som spoznal v kasíne Binion’s Horseshoe, boli mŕtvé. Jedinou zostávajúcou legendou bol Doyle “krstný otec” Brunson. Dnes má 84 rokov a môžete ho stále vidieť grindiť na High Stakes Poker cash games v Bellagio.

“Za starých čias, keď si sedel na turnajovom stole, poznal si šesť alebo sedem z ôsmich hráčov. Dnes máte šťastie, ak poznáte jedného z ôsmich, je to úplne nová hra.” Chris “Jesus” Ferguson

V roku 2004 bola značka WSOP predaná Harrah’s Entertainment a odvtedy sa festival koná každoročne v Rio kasíne. Turnaj vtedy prilákal viac ako 7 000 účastníkov. Niektorí hráči nosia slnečné okuliare. Nie som si istý, či je to preto, že skrývajú svoju “pokrovú tvár”, chránia si svoje oči pred TV svetlami, alebo len chcú vyzerať “cool”. Lady Gaga naspievala pred niekoľkými rokmi hit Poker Face. V piesni ale nešlo o poker, ale o iné veci. Obe moje fotografické knihy, prvá z roku 1981 a Poker Face 2 z roku 2006, používali tieto známe slová.

Hľadal som “Poker Face”, keď som fotil?

Rozpoznal by som pokrovú tvár prostredníctvom objektívu fotoaparátu predtým, ako som urobil fotografiu? Pravdepodobne nie a to v oboch prípadoch. Vy ako diváci sa musíte sami rozhodnúť pre “pokrovú tvár” na mojich obrázkoch. Je tajomstvo “Poker Face” stále tajomstvom? Pravdepodobne áno.

“POKER FACE 2 považujem za jednu z definitívnych diel v histórii pokru. Jedna časť je vysoká umelecká tvorba a druhá časť je čistá zábava. Poker Face 2 prináša vzácny portrét do podrobna, ako aj akúsi “špinavosť” pokrovej hry, ktorá je v televízii neviditeľná. Skosené tváre, rozhnevané, zúfalé pohľady, extáza víťazstva a agónia porážky – je tam toto všetko. Žiadny iný fotograf okrem Ulvisa Albertsa nemohol zachytiť poker v jeho najstaršej, najčistejšej a najfascinujúcejšej forme.”

Nolan Dalla: Media Director “World Series of Poker”