Viktor Žákovič: Poker a Karibik som si navždy zamiloval!

Prvý a premiérový rozhovor na blogu som sa rozhodla urobiť so svojím bývalým kolegom, ex casino krupiérom a veľkým pohoďákom Viktorom Žákovičom. Pozrime sa spoločne, čo si myslí o kasínach, pokrových kluboch a ich atmosfére…Človek, ktorý sa v gaming brandži pohybuje už roky. Dokáže porovnať veci na základe osobných skúseností z domova a aj zo zahraničia. Odpovede na “7 lucky“ otázok sú…

Na začiatok nám prosím povedz niečo o sebe! Aké boli tvoje začiatky? A ako spomínaš na prácu v kasíne na Slovensku?

Zdravím všetkých, volám sa Viktor Žákovič a momentálne pracujem ako manažér v Grand Casine Admiral v Bratislave. Moje začiatky siahajú do roku 2005, kedy som úspešne absolvoval krupiérsky kurz a zamestnal som sa v Regency Casine. (pozn. už neexistujúce kasíno v priestoroch hotela Fórum). Začiatky boli ťažké ako v každom zamestnaní, ale ani po tých rokoch nedám dopustiť na prácu kasíno krupiéra. Kto zažil prácu v kasíne ten vie, že sme  jedna veľká rodina, a aj keď sa pracujú nočné, víkendy aj sviatky, táto práca ma svoje čaro!

Prečo si sa rozhodol odcestovať za prácou do zahraničia? Viem, že si strávil dlhé roky v úžasnej krajine, popíš nám svoje skúsenosti.

V roku 2008 som dostal ponuku, ktorá sa v našej brandži neodmieta. Bola to práca na karibských ostrovoch, konkrétne na Turks & Caicos Islands, ostrov Providenciales. Táto skúsenosť mi priniesla úplne iný pohľad na moju prácu. Kasíno bolo zamerané hlavne na turistov, a to bolo niečo, s čím som sa dovtedy nestretol. Hlavný rozdiel bol v tom, že som cítil, že aj keď pracujem – dealujem ruletu, Black jack, poker, alebo crabs  som súčasťou karibskej párty, a to ma nesmierne bavilo.

Taktiež ma úplne dostala mentalita domácich (karibských) krupiérov. Kolegyne nemali problém vrtieť bokmi za prázdnym stolom v rytme hudby. Ak hrala nejaká známa pesnička a mal začať refrén, krupiér zastavil rozdávanie kariet a spontánne si zaspieval refrén spolu s hráčmi. Tí mu zatlieskali a rozdávalo sa ďalej. Bolo to úžasné!! Také by malo byť kasíno, príjemní personál = spokojný zákazník!

Mohol by si nám urobiť objektívne krátke porovnanie so slovenskou casino & poker scénou? Aké sú tu podľa teba zásadné rozdiely? V čom je to iné u nás a v zahraničí?

Rozdiel je určite v prístupe. Klientela v kasínach sa za posledné roky zmenila. Veľa hráčov sa príde do kasína zabaviť a je na nás, aby sa tam cítili príjemne počas celého večera. Dám  Vám aj príklad. Pred rokom a pol sme u nás v Grand Casine Admiral rozbehli cash game ako doplnkovú hru pre hráčov. Dnes sa z nej stala uznávaná cash game v Bratislave, kde si denne nájdu cestu rekreační, ázijskí, rakúski  hráči, ale aj známi regulári. Všetci si pochvaľujú vynikajúci servis a hlavne prístup, ktorý im poskytujeme. To je pre nás tá najväčšia odmena a samozrejme aj reklama. Ďalšia vec je na môj vkus prehnaná, až likvidačná konkurencia, špeciálne v pokrovej komunite.

Všetci vieme, že na Slovensku sa toho veľa zmenilo za jedno desaťročie. Aký je tvoj názor na dnešné štandardy slovenských kasín a pokrových klubov?

Kasína a pokrové kluby by mali spraviť všetko preto aby sa hráč ku nim s radosťou vracal, aby sa cítil príjemne. Musím povedať, že za tie roky sa toto pohlo výrazným spôsobom dopredu, ale stále je čo zlepšovať ako je napr. individuálny prístup k hráčom.

Viem, že poker je aj tvojou osobnou vášňou. Kde sa ti zatiaľ hralo najlepšie? Prípadne máš na konte nejaký zaujímavý pokrový výsledok?

Áno, je to pravda. Texas Holdem poker som si zamiloval od prvej chvíle, čo som sa s ním stretol. Hral som ho všade po svete, ale mne sa hrá poker vždy najlepšie tam, kde sa zíde dobra partia na stole. Pár turnajov sa mi podarilo vyhrať, ale neboli to výhry na kúpu apartmánu v karibiku..

V poslednej dobe preferujem hlavne friendly cash games, kde je kopec zábavy pri blindoch 0,50€/0,50€! A po 3-4 hodinách je avg. 300/500€. Musím sa pochváliť, že tam sa mi celkom darí. Pre vyťaženosť v práci nemám veľa času si vylepšovať môj bankový účet.

6.Poďme teraz troška prediskutovať  pokrových dealerov. Máš nejakú negatívnu skúsenosť, kde sa hra stáva trestom miesto potešenia, alebo práve naopak?

Určite mám a môžem hovoriť aj z vlastných skúseností, kedže som si preskákal veľa aj ako dealer. Nie je nič horšie ako keď dealer dealuje na stole 3-4 hodiny bez breaku. Začne strácať koncentráciu, začne robiť chyby, začína nervozita a podráždenosť. Sám sa snažím apelovať na pitbossov u nás v kasíne, aby dealeri boli max. 60 minút na stole. Má to určite zmyslel. Dealer je sústredený, nerobí chyby, je mysľou stále v hre a baví ho to. Práca v kasíne alebo pokrovom klube nie je ľahké zamestnanie, preto sa snažím pripraviť podmienky tak, aby zamestnanci chodili s radosťou do práce.

Inak už od návratu na Slovensko mi vŕta v hlave jedna myšlienka a tou je zorganizovať majstrovstvá Slovenska dealerov v pokri. Myslím si, že aj dealeri by si zaslúžili vyskúšať aké je to sedieť za stolom z tej druhej strany. Stretnúť sa s kolegami z iných kasín, klubov a otestovať si svoje zručnosti. Všetko už mám na papieri. Treba len nájsť vhodného partnera na rozbehnutie. A možno by to pomohlo aj k lepším vzťahom medzi konkurenciou.

Nedá sa mi ťa na záver neopýtať. Prečo si sa rozhodol opustiť karibský raj na zemi a vrátil si sa žiť späť na Slovensko? Platí aj u teba pravidlo: ” Všade dobre doma najlepšie”?

Karibik je naozaj úžasný, ale chcel som sa niekam ďalej pracovne posunúť, čo mi umožňuje môj aktuálny zamestnávateľ Grand Casino Admiral. A čo si budeme hovoriť, kto bol v zahraničí bude som ňou súhlasiť, slovenky sú najkrajšie na svete a pre ne sa určite oplatí sa vrátiť!

Viky, v prvom rade ti ďakujem za  úvodný rozhovor do mojej interview kategórie! Aký máte názor na dané témy vy?