Arogancia profesionálnych pokrových hráčov

Daniel Negreanu napísal pred pár mesiacmi na svojom oficiálnom blogu zaujímavý článok o arogancii profesionálnych pokrových hráčov. Sú pro hráči naozaj arogantní? Alebo je to individuálne? Menia peniaze naozaj charakter človeka?

Pozrime sa spoločne na to, čo si o tom myslí tento fenomenálny pokrový hráč a aké je jeho vnímanie arogancie hráčov za pokrovými stolmi na najprestižnejších festivaloch na svete.Daniel začal svoj blog takto:

„ Aby bolo jasne nikoho nesúdim! Viem, že  väčšina profesionálnych pokrových hráčov bojuje so svojou  aroganciou. V skutočnosti som si aj ja ako profesionálny pokrový hráč dobre vedomý, že môžem často pôsobiť ako arogantný a povýšenecký. Arogancia je charakterový rys, ktorý je často dodávaný spolu s  vysokou mienkou o svojom intelekte. Arogancia nerobí ľudí dobrými alebo zlými. Existuje veľa arogantných ľudí, ktorí to skutočne s vami myslia dobre, majú dobre úmysly, ale vo vnútri bojujú s tým, čo sa vám vlastne snažia povedať, bez toho aby nepôsobili povýšenecky.

V profesionálnom hraní pokru existuje ešte viac pascí, než vo väčšine iných  profesií. Premýšľajte na chvíľku o tomto druhu  sebadôvery, ktorú  musíte mať keď si myslíte, že môžete poraziť najlepších hráčov na svete?”

Posudzujete a porovnávate svoje vlastné schopnosti s druhými. Zoberme si za príklad taký Super High Roller, ktorého sa zúčastní 40-50 hráčov. Drvivá väčšina týchto hráčov sa živý profesionálnym hraním pokru a len hŕstka z nich by sa dala  kvalifikovať ako rekreační hráči. To znamená, že profesionálny pokrový hráč musí veriť, že je lepší ako 4-5 slabších hráčov v poli, ale aby mohol vstúpiť do tohto turnaja s týmto naladením, potrebuje uveriť, že sa radí niekde v top 10. (samozrejme, že nie všetci 40 profesionáli môžu mať pravdu.)

Teraz si zoberme 24 ročného mladého chalana, ktorý hral online poker a je teraz milionárom vďaka využitiu jeho intelektu a schopnosti v hre. Mladý, inteligentný a s obrovským množstvom príjmu. Okrem toho, veľa svojho voľného času venoval čítaniu širokej škále kníh, alebo rôznych “faktov” na internete. Ak by ste vy boli ten 24 ročný chlapec s vysokou sebadôverou, pretože ste sa stal High Stakes Poker Pro, malo by sa tu predpokladať, že budete mať vysokú mienku o svojom intelekte a schopnosti interpretovať svoje poznatky.

Keď som mal ja 20. rokov grindil som  v Mirage casine. Twitter neexistoval a čítanie článkov na rôzne témy nebolo tak jednoduché ako teraz, keď foldujem počas čítania článkov na mojom iPhone. Dnes sú ľudia v tomto veku oveľa inteligentnejší a vstrebávajú viac informácií, než ktorákoľvek predchádzajúca generácia.

Mne osobne vždy prišli arogantní a povýšeneckí ľudia veľmi otravní. To sú charakterové vlastnosti, ktoré tiež vlastním a keď ich  vidím na  iných ľuďoch prídu mi veľmi škaredé. Ako som zostarol  a možno trochu aj zmúdrel, tá „zlosť“ sa zmenila na akceptovanie a empatiu. Niektorí ľudia sú si dostatočne vedomí, aby si uvedomili, keď sú arogantní, ale drvivá väčšina ani netuší, akým spôsobom sú ich prejavy prijaté ostatnými. Sociálne médiá zmenili spôsob, akým komunikujeme medzi sebou navzájom. Stále si však myslím, že stojí za to si znovu prečítať správu pred stlačením tlačidla odoslať a popremýšľať o tom, ako sa ľudia budú cítiť. Inak povedané:

“Nemôžete byť naozaj taký sebecký, alebo áno?”

Arogancia ide ruka v ruke so závislosťou mať vždy pravdu. Mnohí z nás sa viac zameriavajú na to, aby mali pravdu, než na čokoľvek iné. Samozrejme, keď  bojujete za pravdu, tiež bojujete za to, že ju niekto nemá. Máte z toho dobrý pocit?

S vekom často prichádza sebapoznanie a bujná arogancia mladosti sa stráca. V iných prípadoch aroganciu zmení nejaký druh ponižujúcej, nepríjemnej a ťažkej životnej skúsenosti. Nebudem menovať, ale bol tu konkrétny pokrový hráč, ktorý bol jedným z najarogantnejších hráčov, akých  som kedy v živote stretol. Uplynulo niekoľko rokov a tento bohatý muž je teraz na mizine a zrazu je oveľa viac skromnejší! Tiež príležitostne hrávam s jednou  staršou pokrovou “legendou”, ktorá je tak isto arogantná dnes, ako bola v jeho rozkvete. S ním je to akási „nevyslovená“ arogancia. Jeho prítomnosť vysiela jasné posolstvo: “Som bohatý. Som najlepší, vy sedliaci by ste mali byť poctení, že môžete byť v mojej prítomnosti. Môj život je úžasný! Priali by ste si byť mnou! “

“Mojou skúsenosťou je, že slušné percento mladých úspešných hráčov si väčšinou neuvedomuje svoju vlastnú aroganciu.“

Takže aké kroky môžeme využiť na zvýšenie vlastného sebauvedomenia a obmedziť tak vlastnú aroganciu? Má Daniel správny názor na aroganciu hráčov v pokri? Dokáže pokaziť arogancia jedného hráča náladu na stole?

Aké sú Vaše skúsenosti?